Čas je pánom, ktorému nerozkážeme a viacerým nám príde, že deň či dokonca dni prebehnú ako mihnutím čarovného prútika. A akoby utekali stále rýchlejšie, pričom nás niekedy mrzí, že ich nedokážeme (alebo nechceme?) využiť o niečo efektívnejšie. Väčšina z nás môže povedať, že má pravidelnú pracovnú náplň, či už ide o zamestnanca, podnikateľa, umelca, doktora,… no v každom z týchto odvetví určite nájdeme rozdiely v tom, kto a ako k svojim povinnostiam pristupuje ako aj efektivitu tohto prístupu, ktorá je vidieť na výsledkoch daných činností, respektíve povinností a pracovnej náplne. Teda aj napriek pracovným povinnostiam nevykonávame svoju prácu všetci rovnakým štýlom, každý z nás má možno iný systém.
A výsledok je následne taký, že niekto napríklad dokáže riadiť viac firiem, niekto stíha prácu + brigádu, niekto má jedno zamestnanie, v ktorom však podáva efektívne výsledky, no a iný má čo robiť, aby stihol dokončiť jednu zadanú úlohu. Môžeme tak povedať, že faktorom je práve čas a jeho správne rozdelenie.
Toto efektívne časové rozdelenie a následná efektívnosť z práce sa však nezaobíde bez disciplíny. Podstatným faktorom samozrejme môže byť aj motivácia, tá je vlastne prvotným zdrojom našej snahy, ale táto by nemala význam, respektíve reálne stanovisko, pokiaľ nevsadíme práve na spomenutú disciplínu. To znamená, že si dokážeme vytvoriť určitý systém a následne ho svedomito dodžiavať a áno, veľakrát sa premôcť.
Počas každého dňa je určité obdobie, v ktorom máme najviac síl a naopak, kedy sily ubúdajú. A na základe viacerých zistení je známe, že najväčším zdrojom energie disponujeme v ranných hodinách. Preto je vo väčšine prípadov skutočne neefektívne, ak dané povinnosti odkladáme. Pokiaľ by sme sa ich snažili vykonať ihneď a nerušene s tým, že sa budeme vyhýbať vedľajším rušivým faktorom, naša snaha by zožala ovocie a navyše by nám bolo odmenou viac voľného času, ako aj väčšia psychická pohoda.