Ako to teda v skutočnom svete chodí, že všetci muži sú rovnakí? Nebolo by nám potom jedno, s kým budeme, keď sú všetci rovnakí? Či sa celý život naháňame za niekým, kto by bol iný ako ten náš terajší alebo minulý? A nakoniec zistíme, že sme hľadali zbytočne a naozaj sú všetci rovnakí? Keby sme vedeli odpovede na tieto otázky, tak tu už dávno sme všetci šťastní, neriešime toľko problémov medzi partnermi a vlastne by sme sa nudili.
Lebo život je o tom, že sa tu neustále niečo deje. Keby bol život jednotvárny, nemali by sme sa k čomu dopracovávať, čomu odolávať a čo prekonávať. Život je boj. A takisto je to aj mužmi. To, že sú všetci rovnakí je pravda, ale zároveň to aj nie je pravda.
Existujú totiž ľudské jedince, čo sa absolútne vymykajú ľudským vzorcom a zaužívanému správaniu. Takéto jedince sa však väčšinou nájdu s jedinkou opačného pohlavia, ktorá tiež nie je učebnicovým príkladom. Ak sa nájdu s takou, čo je učebnicovým príkladom ženy, obvykle toto partnerstvo nemá dlhé trvanie, pretože títo ľudia nemajú veľa spoločného. Takže toto je dôvod, prečo muži nie sú vždy rovnakí ako ich predchodcovia, vďaka ktorým vznikli dané povery a mýty. A vlastne pravda.
To, že je to pravda nám dokazujú samotné vzorce správania, ktorá každá žena, ktorá žije s mužom dôverne pozná. Samozrejme, záleží od jeho povahy a charakteru, ale samotné základné správanie majú naozaj všetci rovnaké. Ale, my ženy, nie sme v tomto žiadna výnimka. Nemáme až tak úplne vymedzené vzorce správania, ale tiež sa medzi sebou veľmi nelíšime. A prečo nemáme vymedzené presné vzorce správania? Pretože muži naše správanie
nebagatelizujú tak ako my to ich. Oni vlastne veľmi neriešia, či sme rovnaké ako ich kamarátky, či spolužiačky. Pretože pre nich sme výnimočné. Čím netvrdím, že pre nás chlapi nie sú, ale viac sa so známymi rozprávame o nich ako oni o nás. Pretože, my ženy, sme zvyknuté naše pocity a city vyjadrovať priam neustále.